Posledné dobíjanie hradov v histórii Slovenska

5. júna 2009

Tento seriál Vám bude prinášať postupne zozbierané poznatky o dobíjaní hradov počas druhej svetovej vojny. Málokto vie, že niektoré naše hrady sa stali ruinami až cez vojny, keď sa o ne bojovalo. Nakoľko táto téma nie je doposiaľ spracovaná musím vychádzať z rôznych prameňov, kde sa často spomína dobíjanie hradov iba okrajovo, nepriamo alebo torzovito. Pomôcť mi môže každý kto má informácie týkajúce sa tejto témy. Môže ísť o informácie z obecných monografíí, regionálnych publikácií, ale aj od pamätníkov.

Časť 1.:

Bratislavský hrad

Operácia v rámci ktorej bola oslobodená aj Bratislava a Malé Karpaty je popísaná v článku Opevenia v Malých Karpatoch z 2. svetovej vojny, a preto ju na tomto mieste nebudem uvádzať. Už 4. apríla v dopoludňajších hodinách prenikali k hradu niektoré jednotky, najmä úderné skupiny 4. gardovej výsadkovej divízie a 25. gardovej streleckej divízie. Z východu postupovala 19. strelecká divízia S. A. Salyčeva a ďalšie jednotky vrátane 83. brigády námornej pechoty. Postupne sa prebojovali cez Vajanského nábrežie k Hviezdoslavovému a Rybnému námestiu. Nakoniec bojovali o samotné Podhradie a Nábrežie armádneho generála Ludvíka Svobodu. Ovládnutie hradu bolo nevyhnutné zo strategického hľadiska. Nepriateľ z hradu kontroloval cestu k Mlynskej doline a Karlovej Vsi, ohrozoval riečny tok Dunaja a centrum mesta, ktoré už bolo takmer celé pod kontrolou Červenej armády. Zostávali už iba ojedinelé miesta odporu nepriateľa izolované od svojich ustupujúcich síl. Súčasne s útokom na hrad útočili Sovieti aj na Červený kríž, ktorý mal v obrane tiež dôležité postavenie. Nemecké a slovenské fašistické jednotky sa bránili delami, mínometmi a guľometmi. Pred obedom bol obsadený posledný dom na úpätí hradu. Niekoľko vojakov donieslo k hradbám protitankové míny a debnu s trhavinou. Výbuchom sa však hrubý múr nepodarilo preraziť. Na požiadanie veliteľa jedného z práporu Leonida Ivanoviča Golubovského pomohol jeden Bratislavčan nájsť dlhý rebrík. Ten priložili k hradbám, nad rebrík nadstavili „živý rebrík“ z vojakov a jeden po druhom vyliezli s muníciou a zbraňami na nádvorie a zozadu nečakane napadli nepriateľa. Na čele jednej z úderných skupín 4. gardovej výsadkovej divízie postupovali prieskumníci pod velením poručíka I. I. Jefimovského. V bojoch o hrad padli štyria. Dvaja z nich, gardový staršina Kalesnik a gardový vojak Saulijak sa dobrovoľne podujali vztýčiť na hrade zástavu víťazstva. Zahynuli však v bezprostrednej blízkosti rumovísk vyhoreného hradu. Okolo štvrtej popoludní bol už celý priestor hradu v rukách Sovietov. Do zajatia padlo 34 príslušníkov SS a 11 HG. Svedčí to o tom, že hrad bránili elitné jednotky. Počty padlých na oboch stranách nepoznáme. Oslobodenie priestoru hradu ako jedného z kľúčových bodov obrany malo vplyv aj na zavŕšenie oslobodenia celej západnej časti Bratislavy. Posledné mestské časti dnešného mesta boli oslobodené 5. apríla.

V súčasnosti možno z obdobia vojny vidieť na Hradnom vrchu vyústenie ventilácie protileteckého krytu pri Žigmundovej bráne v tvare železobetónovej polguľe s dvierkami. S vojnou súvisí aj 792 metrov dlhý tunel, dnes električkový, pôvodne cestný. Na juhozápadnej strane ústi na Nábrežie armádneho generála Ludvíka Svobodu a na severovýchodnej strane na križovatku ulíc Kapucínska-Zámocká. Začali ho stavať v roku 1943 a dokončili v roku 1949. V roku 1944 začali využívať tunel ako protiletecký kryt, najmä po 16. júni po známom bombardovaní rafinérie Apollo. Aj počas oslobodzovania sa v ňom ukrývali obyvatelia. Vládny kryt svojmu účelu neslúžil ani raz a ďalšie naprojektované priestory pre vojenské účely sa do konca vojny nezačali ani budovať.

Pramene:
DVOŘÁK, P: Zlatá kniha Bratislavy. Bratislava 1995.
PAULIAK, E: Cesty slobody k Bratislave. Bratislava.
KAVACKÝ, M: Príbeh tunela pod bratislavským hradom I. (1929 – 1945). imhd.sk
Karloveské noviny – spravodajský server bratislavskej mestskej časti. 5. apríl 2008

© Matúš Sládok 2009

Prejsť na časť 2.: Bzovík