História perneckého baníctva (seriál, časť 1.)

13. december 2010

© Maroš Ondrejka – Matúš Sládok

Pernek a Pezinok ležia z geologického pohľadu medzi Bratislavským a Modranským masívom v pezinsko-perneckom kryštaliniku, ktorého najvýznamnejšími surovinami na ťažbu bolo zlato, antimón a pyrit. V menšej miere striebro, polymetalické rudy a limonit. Okrem iného je Pernek takisto známy významným výskytom vzácnych minerálov ako sú kermezit, valentinit a schafarzikit.

Pernek sa nachádza na západnom úpätí Malých Karpát v okrese Malacky. Názov obce sa prvý krát spomína v r. 1394 ako villa Perneck. Už v tomto roku sa spomínajú prospektori (hľadači) zlata a striebra. Išlo pravdepodobne o nemeckých kolonizátorov. Niektorí historici sa domnievajú, že na mieste dnešnej obce bola už skôr osada Myslen, ktorá však zanikla. Viac osvetliť miestne dejiny by pomohol archeologický výskum na hradisku nad obcou. Súčasťou Perneku bola aj osada Hute, ktorá vznikla okolo roku 1670. Jej obyvatelia sa venovali sklárstvu a po zániku sklárskej huty zanikla aj osada.

Po dlhšej odmlke nastal rozkvet perneckého baníctva po r. 1773, kedy banícky podnikateľ na dôchodku Jozef Entzler spustil vlnu záujmu o baníctvo v malokarpatských horách. Podnikol aj cestu po starých banských dielach na území obce. Pernek s okolím patril do panstva Karola Pálffyho, ktorý výdatne podporoval banské podnikanie na svojich majetkoch. V dobývaní drahých kovov bola najvýznamnejšia činnosť štôlní Svätého Ducha nachádzajúcich sa východne od obce pri ceste do Pezinka. Pri ťažbe sa narazilo aj na olovenú rudu. Blízko od štôlne bola stupa. Poslednú správu o týchto baniach máme z r. 1790. O zlate v Perneku hovorí aj povesť Zlatý poklad pod Babou, ktorú uverejnil Peter Straka. Ťažba drahých kovov sa stala postupne nerentabilnou a prechádzalo sa k dobývaniu antimónu a pyritu. V 80-tych a 90-tych rokoch 18. storočia pracovalo najmä v oblasti Jahodniska (dnešná Krížnica) niekoľko ťažiarstiev. Najstaršia štôlňa bola zasvätená sv. Barbore. Po niekoľkých rokoch sa ťažba kvôli stratovosti zastavila. S baníctvom by mali súvisieť aj keramické črepy nájdené na tejto lokalite autormi článku priamo na banských dielach. Sú staršie o niekoľko storočí ako prvé písomné správy o lokalite.

Kedy sa ťažba obnovila nevieme, ale už v r. 1809 – 1810 sa spomína vyťažený antimón. Pravdepodobne krátko na to sa začal dobývať aj pyrit, zdroj železa a síry. Okrem Krížnice a okolia sa tieto suroviny dobývali aj inde, najviac ich bolo západne od Čmeľku na Starých baniach (Mäsiarsky Ostrovec). Zaujímavý je výskyt banských diel na oloveno-zinkovom zrudnení na viacerých miestach západne a juhozápadne od Baby. I keď nemáme k nim žiadne správy podľa charakteru prác pochádzajú asi z 19. storočia. Antimón aj pyrit sa striedavo s prestávkami dobýval v tých istých banských dielach. V 30-tych rokoch nastalo oživenie ťažby zásluhou podnikateľa Jána Spornaffa a v 40-tych rokoch Augusta Várhegyho. V prvej polovici 19. storočia sa začína na Jahodnisku rozbiehať ťažba najkvalitnejšieho pyritu, ktorú možno považovať za prvú svojho druhu v celom Uhorsku. Jej rozmach nastáva medzi rokmi 1855 – 1884 kedy sa ťažba neustále zvyšovala. Značnú zásluhu na tom mali podnikatelia bratia Seybelovci. Dôležitým odberateľom bola továreň na výrobu kyseliny sírovej v Pezinku-Cajle, no časť produkcie sa aj vyvážala. Úpadok pyritových baní nastal po objavení kvalitnejšieho ložiska v Smolníku a dovoze lacnejších pyritov najmä zo Španielska. Definitívne uzatvorenie baní po roku 1896 súviselo so zatvorením továrne v Pezinku-Cajle.

Po angažovaní českej rodiny Klímovcov začiatkom 20. storočia nastala posledná etapa rozmachu perneckého baníctva. Podporila ho I. svetová vojna, kedy ťažbu antimónu a pyritu intenzívne podporoval štát. Obe suroviny boli cez vojnu strategicky dôležitým materiálom. Za účasti vojnových zajatcov v r. 1917 postavili úzkokoľajku pre dopravu suroviny z baní pri Krížnici do továrne pri zastávke a nákladisku Pernek. Bola 7,5 km dlhá s jednou úvraťou približne v polovici trasy pre lepšie zvládnutie výškového rozdielu. Dodnes sa z nej zachovalo teleso trate, viacero priepustov, oporných múrov a skalných zárezov. Výhradným odberateľom upravených rudných polotovarov bola bratislavská továreň spoločnosti Dynamit – Nobel. V dôsledku povojnovej krízy bola v roku 1922 ťažba v baniach zastavená a o niekoľko rokov sa aj údržba posledných baní zastavila. Železnička tak stratila zmysel a bola tiež zrušená. Posledná etapa baníctva sa začala v r. 1940, kedy nemecká spoločnosť dobývala antimón. Táto ťažba však mala len krátky epizodický charakter.

V 50-tych rokoch prebiehali na starých banských dielach prieskumné práce. Zistilo sa, že ložiská sú vyťažené a ostatné sú nerentabilné.


Súčasnosť
Po stopách perneckého baníctva som sa vydal spod Pezinskej Baby smerom cez Lesnícky náučný chodník, ktorý víta svojich návštevníkov už od roku 2003 a vďačiť zaň môžeme Lesom SR a Odštepnému závodu Smolenice. Trasa chodníka v smere Pece – Čertov kopec je dlhá približne 4,7 km a má 4 zastávky

Hneď prvá zastávka je historický Pezinský hrad ležiaci na ostrohu pri sútoku dvoch potokov, ktorý dali pravdepodobne postaviť grófi zo Svätého Jura a Pezinka v 13. storočí. Hrad mal okrem iného aj strážiť miestne náleziská zlata. Prvý krát sa písomne spomína v roku 1271 ako jeden z hradov, ktoré dobilo české vojsko Přemysla Otakara II.. Dnes sa dajú vidieť už len skromné zvyšky.

Za zmienku takisto stoja aj Huncokári – bavorskí a tirolskí drevorubači (z nemeckého Holzhacker), ktorí prišli na územie Malých Karpát v polovici 18. storočia s nástupom vlády cisárovnej Márie Terézie. V oblasti Pezinka boli usadzovaní na Pálffyovských majetkoch hlavne na Cajle. Jednotlivé rodiny žili roztrúsené po horských samotách. Jednou z nich je aj lokalita Rybníček na spomínanom lesníckom chodníčku, kde ešte v roku 1910 stálo niekoľko huncokárskych domov a mlyn. Dodnes sa však zachovala len horáreň postavená v roku 1892.

V okolí chodníčka sa v minulosti nachádzalo veľa banských diel hlavne na kýzové rudy a antimón. Všetky, ktoré som tu bol obzrieť však už nahlodal zub času a okrem sírneho zápachu a háld (aspoň tie vyzerajú takmer ako v čase ťažby) tu už nič nezostalo. Pri niektorých sa dá ešte ako tak spozorovať vstupná ryha alebo zával ale po portáli sa už ťažko dopátrame. Chodník končí pod najvyšším vrcholom Pezinských Karpát – Čertovým kopcom (751,8 m n. m.), kde sa s nami lúči peknou haldou kýzové štôlňa Ján III..

Cesta ďalej križuje Štefánikovu magistrálu a smeruje k najzaujímavejším dodnes zachovaným baniam v Perneku. Už na začiatku doliny smerom ku Krížnici je viditeľné veľké prepadlisko a v okolí sa taktiež nachádza niekoľko píng (povrchové dobývky). Z mnoho baní zostalo pomerne málo ale blízko smerovníku Staré bane leží už spomínaná štôlňa, ktorá napriek svojmu veku je v relatívne dobrom stave. Slúžila na ťažbu antimónu a pyritu. Jej ústie leží v strede svahu a nad ňou aj pod ňou sú násypy háld. Vyššie nad štôlňou je vidno niekoľko závalov a rýh po zasypaných vstupoch štôlní a kiežby sa tato štôlňa toho osudu nedočkala. V blízkosti sa nachádza aj šachta, ktorá ústi do štôlne no na konci je zavalená. Do štôlne sa dá dostať len v dobrej obuvi nakoľko je pokrytá bahnom a kusmi zničenej výdrevy. Je niekoľko desiatok metrov dlhá a z hlavnej chodby ešte vedú dve slepé chodby. Jedna z nich je príliš zaplavená a ani gumáky nestačili, no na jej konci som zhliadol veľmi dobre zachovanú výdrevu. Štôlňa má dokonca ešte jedno poschodie na ktorom sa tiež čiastočne zachovala výdreva. Steny a strop chodieb sú pokryté peknou limonitovou výzdobou a niekde aj malými kvapľami. Ďalšia prístupná štôlňa sa nachádza nižšie vedľa majestátnej haldy z nej vyťaženej. Je zaplavená vodou a po pár metroch končí mohutným závalom čo sa dá vidieť aj na povrchu. Slúžila na ťažbu antimónu a kýzových rúd.

Južne od tejto oblasti sa nachádza Mäsiarsky Ostrovec – oblasť zaniknutých banských prác na pyrit a antimón asi z 19. storočia. Po štôlňach tu zostali len haldy, no v minulosti sa pri jednej z týchto štôlní menom Florián našli črepy nádob, v ktorých sa zhutňovala antimónová ruda.

Ak chcem vidieť ďalšiu štôlňu musíme sa vydať od Starých baní smerom dole do Perneka. Cesta kopíruje trasu úzkokoľajnej železničky, ktorá začiatkom 20. storočia slúžila na zvoz rudy z baní k železnici. Z nej sa zachovali už len zvyšky kamennej rampy pod starými štôlňami. Na vnútornej stene jedného z kamenných priepustov je vyrytý letopočet 1917. Cesta nás dovedie do Perneka odkiaľ sa musíme vydať smerom k Pezinskej Babe a za protitankovými zátarasami z 2. svetovej vojny, odbočiť doprava. Tu sa nachádza Mikuláš štôlňa v ktorej sa pravdepodobne koncom 19. storočia ťažila olovená a olovo-zinková ruda. Nanešťastie je štôlňa zaplavená a nedá sa do nej dostať.

Banské práce v Perneku sa stali už len históriou, ktorú nám pripomínajú pozostatky po ťažbe. Ak nepríde k dramatickému vzostupu cien kovov alebo ich nedostatku tak to aj tak zostane. Ak by sme chceli vedieť a vidieť o nich viac museli by sme sa o par sto rokov vrátiť v čase čo však bohužiaľ nie je možné, no môžeme aspoň túto dôležitú časť našich dejín preniesť na papier a urobiť si tak predstavu o rozsahu perneckého baníctva, obdivovať nebezpečnú prácu baníkov a sledovať ako sa príroda vyrovnáva s dielom človeka.


Článok vyšiel v mierne pozmenenej podobe v Krásach Slovenska 7-8/2010.

Upozornenie:
Pohyb v starých banských dielach a v prepadlinách je nebezpečný!

Prečítajte si tiež o baníctve v Častej.


Vstup do štôlne s masívnym závalom v nadloží.
Obr.1 Vstup do štôlne s masívnym závalom v nadloží.

Prejav závalu vo vnútri.
Obr.2 Prejav závalu vo vnútri.

Zával na povrchu.
Obr.3 Zával na povrchu.

Zavalené ústie štôlne so silným výtokom sfarbeným oxidmi železa.
Obr.4 Zavalené ústie štôlne so silným výtokom sfarbeným oxidmi železa.

Typická prejav deštrukcie štôlne na povrchu.
Obr.5 Typická prejav deštrukcie štôlne na povrchu.

Halda štôlne.
Obr.6 Halda štôlne.

Vstup do pyritovej štôlne.
Obr.7 Vstup do pyritovej štôlne.

Vnútro bane. Na stene je vidno ako sa mení hladina vody.
Obr.8 Vnútro bane. Na stene je vidno ako sa mení hladina vody.

Stiesnené priestory štôlne vzniknuté závalom.
Obr.9 Stiesnené priestory štôlne vzniknuté závalom.



 


hore clanky-kpt
o. z. KPT: archeológia, montanistika, speleológia, turistika na Slovensku a v zahraničí


facebook-icon rss-icon