Diaľková turistika 2012: Slovenský raj - Muránska planina (Hrabušice - Zbojská)

22.-26. júl 2012

Túto diaľkovú turistiku sme si vybrali z dôvodu, že väčšina z nás Muránsku planinu a časť aj Slovenský raj ešte nikdy nenavštívila. Turistika po rebríkoch, stúpačkách a lávkach Slovenského raja bola na spestrenie celej trasy. Turistika po Muránskej planine mala predstavovať našu klasickú každoročnú pešiu turistiku s prespaním v prírode.

1. deň, nedeľa 22. 7. 2012

Po dohode vyrážame rýchlikom Čingov o 8:30 z Trnavy. Ideme v zložení Mary, Kuny, kaNEC, Mac a Tomcat, ktorý nasadá do vlaku v Leopoldove. Cesta vlakom je trochu zdĺhavá a nudná, tak si ju spestrujeme rozprávaním rôznych našich zážitkov. Keď na nás začínajú spoza okna zazerať prvé vysoké hory, nálada sa začína zlepšovať. kaNEC a Tomcat vyrážajú okúsiť ponuku reštauračného vozňa, ale z jedla a cien sú sklamaní. Po príchode do našej prestupnej zastávky v Spišskej Novej Vsi mierime najskôr skontrolovať odjazd autobusu a potom na pivo a kofolu do miestnej krčmy. Po jeden a pol hodinovej prestávke nasadáme do autobusu smerujúceho do Hrabušíc. Vysadneme na zastávke Hrabušice, rázcestie s Betlanovcami, odkiaľ je to len kúsok do autokempingu Podlesok, konečnej zastávky tohto dňa. V kempe sa ubytovávame na dve noci. kaNEC a Tomcat spia v altánku, Kuny s Mary v stane a Mac v hamake, za ktorú je nútený zaplatiť ako za stan, čo nám pripadá trochu zvláštne. Pred zotmením si ešte nanosíme drevo a nakúpime pivo, ktoré neskôr večer pri ohni vypijeme.

2. deň, pondelok 23. 7. 2012

Tento deň nás čaká naozaj pekná túra po Slovenskom raji. Z kempu vychádzame niečo po deviatej hodine smerom na roklinu Suchá Belá. Pri vstupe zaplatíme poplatok za použitie zabezpečených turistických chodníkov. Túra po rebríkoch cez vodopády sa nám veľmi páči. Robíme veľa fotiek a videí aj keď tým občas zdržujeme ostatných turistov. Po jeden a pol hodine začíname mať rebríkov aj dosť, ale koniec rokliny je stále v nedohľadne. Po prekonaní Suchej Belej mierime na Kláštorisko, kde si dávame dlhšiu prestávku. kaNEC s Tomcatom si chcú zajesť v miestnej reštaurácii, lenže halušky za 6,50 €, 1 dc nemenovaného sladkého nápoja za 40 centov a podobné ceny ich rýchlo odrádzajú. Na Kláštorisku si ešte prezeráme miestny symbolický cintorín a kaNEC s Tomcatom aj ruiny Kláštoriska, ktoré sa rekonštruujú pod vedením kaNCOVHO školiteľa dizertačnej práce p. doc. Slivku. Odtiaľto potom mierime po modrej značke k ústiu Bieleho potoka, kde sa končí (pre nás začína) cesta Prielomom Hornádu. Cesta po prielome je opäť adrenalínová a my sme z nej čoraz viac unavení. V Letanovskom mlyne si v príjemnom bufete dávame prestávku a Kuny s Mary sa rozhodnú, že zvyšnú časť cesty pôjdu menej náročným úsekom po žltej. Podvečer sa v kempe stretávame so zvyškom KPT. Každý si dávame super sprchu v spoločných vynovených umyvárňach. Nepochopiteľný je však extra poplatok za ňu. Sprcha sa tu asi chápe ako niečo navyše... Po sprche opäť zakladáme oheň a varíme si dehydrované É-čkové chody. Ja s Mary ideme ešte večer pokecať s kamarátmi z trampskej osady Stálenka zo Stupavy, ktorých sme tu nečakane stretli a tí nás ponúknu vínom.

3. deň, utorok 24. 7. 2012

Pretože nás dnes čaká dlhá túra, vstávame zavčasu a o ôsmej vyrážame z Podlesku po zelenej cez Tesniny k Píle. Tu sa nás snažia bez opýtania kam ideme, skasírovať miestni Hrabušickí vyberači mýtneho. Dokonca sa medzi nimi, kaNCOM a Tomcatom strhne aj menšia výmena názorov. Keďže sme vedeli, že značnú časť tejto turistiky pôjdeme po asfaltovom povrchu, pribalili sme si k výbave aj sandále (okrem kaNCA), ktoré teraz naplno využívame. V sedle Kopanec si dávame obednú prestávku a odtiaľ je to po asfaltke už len dolu z kopca k Dobšinskej ľadovej jaskyni. K jaskyni prichádzame tesne pred začatím vstupu, ktorý ale nemáme šancu stihnúť a tak musíme počkať skoro hodinu na ďalší vstup. Prehliadka jaskyne sa nám veľmi páči, no zároveň sa nám zdá vzhľadom na výšku vstupného 7 € trochu prikrátka. Dozvedáme sa tiež, že v roku 1887 bola Dobšinská ľadová jaskyňa prvou elektricky osvetlenou jaskyňou v Európe. Po prehliadke Mary zistí, že zabudla svoju peňaženku aj s dokladmi na posedení pred pokladňou. Našťastie peňaženku našiel poctivý nálezca, ktorému sa týmto chceme poďakovať. Tento ju dal pánovi do pokladne. Po prehliadke jaskyne mierime na železničnú stanicu, kde čakáme na rýchlik do Červenej Skaly. Železničná stanica je veľmi pekná, dokonca k nej vedie aj náučný chodník, ktorý si cestou prezeráme. Cesta vlakom prechádza cez tzv. Telgártsku slučku, ktorá je tvorená Chramošským a Telgártskym viaduktom a tunelom Kornela Stodolu. Aby sme mali na tento technický skvost dobrý výhľad, prehovorili sme pána sprievodcu, aby nás pustil na koniec posledného vagóna, ktorý bol prvej triedy. Po príchode do Červenej Skaly sa na stanici v miestnej krčme občerstvujeme a mierime na Veľkú lúku. Sme už dosť unavení a nechce sa nám pochodovať. Navyše sa zhoršuje počasie a začína popŕchať. Cestou vidíme na ceste značné množstvo medvedích stôp, a tak začíname spievať a vypiskovať aby sme medveďov odradili od stretnutia s nami :-). Po zdĺhavom pochode na Veľkú lúku sa občerstvujeme vodou a umývame v miestnom žrebčíne. Pozorujú nás pritom zvedavé kone a my ich hladíme. Cieľom našej dnešnej cesty je koniec tejto 1,5 km dlhej lúky, kde je dovolené prespať. Nachádza sa tu tiež malý pamätník SNP. Do cieľa prichádzame pred deviatou a začína silno fúkať. Podarí sa nám zapáliť oheň, ktorý Tomcat kvôli medveďom udržuje až do rána, čím však nepríjemne vydymí kaNCA.

4. deň, streda 25. 7. 2012

Nad ránom začína pršať a kaNEC s Tomcatom sa ukrývajú pred dažďom v prístrešku s náučnými tabuľami. Pre dážď odkladáme odchod. Keď prestáva pršať, rýchlo sa balíme a o desiatej vyrážame na Muránsky hrad. Nejdeme však po modrej značke, ale po asfaltke a vychádzajúc z máp dúfame, že sa z nej bude dať dostať na hrad. Keď míňame hrad, ktorý sa nad nami vypína, dochádza nám, že sme spravili chybu, keď sme nešli po modrej. Rýchlo zapíname všetky GPS a študujeme mapy, ale jedinou možnosťou je sa vydriapať strmým svahom na červenú značku. Po chvíli cesty po červenej narazíme na studničku, ktorá je na mapách tiež zle zakreslená. Vodou z prameňa sa skvele osviežujeme a dopĺňame fľaše. Pre časový sklz sa nezastavujeme na chate pod hradom, kde je bufet. Všímame si starobylý pamätník Coburgovcov a konečne sa dostávame na hrad. Zaujme nás svojou veľkou rozlohou, peknými výhľadmi a zrekonštruovanou vežou pri vstupe do hradu. Zapisujeme sa do horskej knihy a odchádzame do obce Muráň. Klesanie je veľké, míňame dolomitovú baňu z 19. storočia a prichádzame do miestnych potravín na námestí. Oddychujeme a dopĺňame živiny. Za obeť padnú všetky ruské vajcia a niekoľko tresiek. Z obce mierime po žltej Hrdzavou dolinou do útulne pod Randavicou. Za dedinou si nás nakrúti štáb TV Markíza a my sa o niekoľko dní neskôr objavujeme v hlavných televíznych správach ako turistický komparz. Hrdzavá dolina je označovaná za najkrajšiu dolinu Muránskej planiny. My však vďaka vysokým stromom pozdĺž cesty nemáme na okolité skaly skoro žiadne výhľady. Cestou k útulni na Nižnej Kľakovej musíme prekonať prevýšenie až 800 metrov. Po siedmej prichádzame do útulne. Sme unavení a rozhodneme sa, že noc strávime tu. Stretáme pastierov koní a spoznáme dvoch českých turistov, ktorí tu spia už druhý deň a majú v útulni kvôli všadeprítomným myšiam rozložený stan. Dovoľujú nám variť si na ich ohni. Chvíľu spolu pokecáme a ideme spať.

5. deň, štvrtok 26. 7. 2012

Dnes je posledný deň našej cesty. Ráno vstávame do veľkej hmly. Na lúke je problémom rozoznať aj pasúce sa kone. Myši cez noc behali všade a svojím vystrájaním popierali zákony fyziky. O siedmej vyrážame po žltej k útulni pod Randavicou, kde sme mali včera spať. Pod lúkou sa umývame pri studničke a opäť nachádzame medvedie stopy. Neskôr stretávame lesníka, od ktorého sa dozvedáme, že pochádza z Pezinka. Pri opustenej lesníckej usadlosti si prezeráme pamätník SNP venovaný partizánskemu zväzu Stalin. Ďalšou zastávkou je sedlo Burda, kde si v informačnom stredisku dávame pivo a zapisujeme sa do návštevnej knihy. Z Burdy potom pokračujeme po zelenej mimo Fabovej hole (1 438 m n. m.) do sedla Zbojská, kde sa na obed v schátranej železničnej stanici naša vyše 90 km dlhá výprava končí. Cestou ešte nazbierame zopár húb. V Zbojskej máme čas a tak časť oddychuje a časť ide na halušky. Počasie sa zhoršuje a začína husto pršať. Zo Zbojskej cestujeme vlakom do Brezna, odtiaľ do Banskej Bystrice a nakoniec autobusom domov do Trnavy.
Komentár: kaNEC, Kuny a Mary

Videá na youtube.