Ponitrianska magistrála

september 2021

Ponitrianska magistrála vedie po červenej turistickej značke v dĺžke 106 km. Začína v Nitre a prechádza pohorím Tribeč a Vtáčnik až do mesta Handlová.

Prejsť celú trasu trvá celkovo 30 hodín. Vytvoril som prehľadnú tabuľku orientačných bodov, ku ktorej prislúcha aj výškový profil v smere z Nitry do Handlovej.

Cestopis

1. deň: Nitra – Sedlo pod Veľkým Tribečom

Turistická značka začína oficiálne až pri kasárňach. Treba sem však prejsť ešte kus cesty zo stanice cez celé mesto. Asi 10 min za kasárňami, na ľavej strane ulice je priamo na značke výdatný prameň. Naberám vodu doplna, pretože netuším, kedy bude ďalšia. Cesta pokračuje ulicou s prudkým stúpaním až 22%. Kľukaté úzke uličky nakoniec ústia do lesa. Nasleduje pohodlný výstup na známy vysielač a pyramídu, odkiaľ sú pekné výhľady na Nitru aj široké okolie. Cesta ďalej pokračuje na sedlo pod Žibricou. Je tu horáreň, ohnisko a posedenie. Asi 5 min po modrej značke sa nachádza prameň. V lete v ňom však býva málo vody. Vrchol Žibrica neposkytuje žiadne výhľady, ale na západnej strane svahu, priamo na značke, je hojdačka s pekným výhľadom. Výstup na Žibricu bol prudký, ale zostup do Zlatna ešte prudší.

Až po Babovu dolinu je cesta rovinatá, ale trochu fádna. Prechádza lúkami a nekonečnými dubinami. Asi 10 min po prechode spevnenej cesty na Babovej doline, je priamo z chodníka značená odbočka k prameňu. Jedná sa však iba o začiatok potoka a v bahne sú zvieracie stopy. Tu už začína prudký výstup na vrch Veľký Tribeč. Na vrchole sa nachádza lavička, malá rovinka ale žiadne výhľady. V Sedle pod Veľkým Tribečom je už konečne značená odbočka k pustovníkovej studničke. Voda tečie slabo ale predsa. Zostávam tu na noc. Hamakujem pri ohnisku.

2. deň: Sedlo pod Veľkým Tribečom – Brezov Štál

Ráno začínam prudkým zostupom. Asi 2 min po prejdení spevnenej cesty, sa nachádza v ľavom rohu lúky výdatný prameň s drevenou strieškou. Odbočka k nemu nie je značená, tak sa treba dívať hlbšie do lesa. Pred Vlčím kútom si dávam kvôli výhľadom značenú odbočku na kopec Člnok. Priamo na Vlčom kúte, sa po prejdení asfaltky nachádza prameň, ohnisko a posedenie. Cesta potom pokračuje zasa cez lúky a dubinu. Asi 15 min za žrebčínom sa ešte naposledy schladím v potoku. Po vstupe do zvernice je cesta slabo značená. Ja som sa vybral asfaltkou cez gaštanovú alej, čo bolo samozrejme zle a musel som sa vracať. Potom len letmý pohľad na hrad Hrušov a pokračujem ďalej. Pred vstupom na Jedľové Kostoľany treba prebrodiť široký potok.

Asi 5 minút pred zákrutou, predtým ako sú vidno prvé domy dediny Brezov Štál, sa na ľavej strane asfaltky v prudkom svahu nachádza prameň. Cesta k nemu nie je značená, ale z cesty vidno bielu strechu. Už sa zvečerieva a tu ma prekvapil pán s brokovnicou. Svieti na mňa baterkou so slovami: “Čo tam hľadáte?“ A ja že: „Naberám si vodu.“ Potom bez slova odišiel. Ešte že ma nevymákol, keď som sa sprchoval. Neskôr som si ešte v dedine všimol priamo na značke kohútik s vodou. Hneď za dedinou, je v pravom hornom rohu lúky nejaké drevené pódium. Neviem k čomu slúži, ale pre mňa to bude dnes luxusný hotel.

3. deň: Brezov Štál – Handlová

Dnes vyrážam ešte pred východom slnka. Musím dohnať stratený čas. Na Krížne Cesty vedie asfaltka s miernym stúpaním. Odtiaľ však pokračuje zostup prudkým zarasteným chodníkom, pričom dlhý úsek je podmáčaný presakujúcou vodou. Cesta sa často rozdvojuje, treba sa držať v pravo. Tam kde sa značka priblíži opäť k asfaltke, sa nachádza murovaný prameň pána Filandu. Je to ukážkový príklad, ako by mal vyzerať prameň vody. Osada Penhýbeľ je križovatkou turistických trás. Okrem pár domov a fotovoltaickej farmy tu neuvidíte nič. Ďalej značka pokračuje po frekventovanej hlavnej ceste.

Za dedinou Veľké Pole začína nekonečné stúpanie, ktoré sa strieda s občasným klesaním. Vo vyšších polohách sú oblasti ihličnatých lesov. Cestou na vrchol je jediným miestom s výhľadom Kláštorská skala, na ktorej sú zaujímavé skalné veže. O ďalších 10 min, kúsok pred vrcholom, sa nachádza značená odbočka k prameňu. Dnes šliapem bez prestávky celý deň, takže na obed som už na vrchole Vtáčnik, ktorý je zároveň so svojou výškou 1346 m n. m. aj najvyšším bodom celej cesty. Zrazu je tu ľudí ani maku. Z vrcholu je výhľad len smerom na sever.

Cesta pokračuje dlhým pozvoľným klesaním s občasným stúpaním. Pri zostupe je priamo na značke, prameň na smerovníku Kanie studne. Posledný výhľad sa naskytne ešte na skale Veľký Grič. Po zostupe do doliny, je priamo na značke prameň. Dávam si poslednú sprchu pred vstupom do civilizácie. Potom už len krátka zastávka na jazere Konštantín a cestu ukončujem na vlakovej stanici Handlová.

Mac Matej Pašák