Moravany nad Váhom (Marhát, Rotunda sv. Juraja)

31. máj 2006

Aj v poradí náš druhý turistický výlet v Považskom Inovci navrhol Tomcat a po mojom naplánovaní trasy sa už len čakalo na náš spoločný voľný čas keďže sme v tom čaše naplno zarezávali v škole. Zavčas ráno sme vyrazili „šedým šípom“ z Hlohovca. Auto sme nechali v rekreačnej oblasti Výtoky pri Moravanoch nad Váhom a o 8.15 sme už kráčali v čerstvom vlhkom vzduchu na Marhát. Na Trhovičnej lúke sa začínal náš turistický okruh. Svižným tempom sme stihli pod Marhátom aj zle odbočiť ale výstup na vrchol bol rýchly. V predošlé dni dosť pršalo a prechod hustou a vysokou mokrou vegetáciou moje tepláky nezvládli a boli do nitky premočené, na rozdiel od Tomcatovej vojenskej uniformy. Názov vrcholu pochádza od slova Moravan-ia, ktorí tu, alebo v okolí v čase Veľkej Moravy mali pravdepodobne vojenskú posádku, čo svedčí o strategickom význame tejto oblasti (koncentruje sa tu viacero pravekých, slovanských a stredovekých fortifikácii). Marhát (748,2 m) ktorý je aj najvyšším kopcom Krahulčích vrchov, krajinného podcelku Považského Inovca, poskytuje len veľmi obmedzené výhľady. Vrchol hyzdí mohutný železný kríž, tí ktorí ho tam inštalovali zabudli (v tom lepšom prípade), že náš národný symbol je dvojkríž! Po krátkej prestávke sme pokračovali zostupom z kopca pri ktorom sa nám naskytol na rúbanisku nádherný pohľad na Ponitrie. Tu lietalo neuveriteľné množstvo vtáctva v našej blízkosti. To sa už začali aj mraky trhať a počasie sa pomaly zlepšovalo. V lese sme prechádzali okolo jám, kde sa v stredoveku ťažila železná ruda. Hlavným bodom výletu však bola Národná kultúrna pamiatka Rotunda sv. Juraja. Ide vlastne už o „kostolík“ keďže k rotunde bola neskôr pristavaná veža a pustovňa. Dlho to bola jediná známa stojaca cirkevná stavba z čias Veľkej Moravy až kým sa nepotvrdilo že aj Kostol sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch na Záhorí pochádza z týchto čias. Význam miesta potvrdzuje aj osídlenie od neskorej doby kamennej a veľmožský veľkomoravský dvorec. Na okolitých lúkach sa rozprestierali viaceré osady a viditeľné zostali po nich už len stopy po dávnom obrábaní pôdy - plužiny. Vzhľadom na slovenské pomery nás prekvapilo, že miesto je udržiavané a čisté. Popri rotunde tu pribudla rekonštrukcia stredovekého jednopriestorového zrubového obydlia, náznaková rekonštrukcia palisády a strážnej veže a náučný chodník z Ducového do Nitrianskej Blatnice. Tomcat zobral z domu drevené uhlie a tak sme pri ohni pobudli dlhšie a do sýta sa najedli. Pri návrate na Trhovičnú lúku sme ukončili okruh, tu sme ale znova zle odbočili, tú správnu cestu sme našli vďaka našim odtlačkom v bahne. K autu sme došli okľukou o 15.45 hod. I keď počasie nebolo ideálne, trasa ktorú sme absolvovali prechádza nádherným prírodným prostredím a zahŕňa mnohé pamiatky v oblasti, takže celkový dojem na konci dňa bol výborný.
Zúčastnili sa: kaNEC, Tomcat.
Komentár: kaNEC