Diaľková turistika 2009: Strážovské vrchy – Súľovské vrchy (Trenčín – Žilina)

22. - 27. august 2009

Akcie sa zúčastnili: kaNEC, Kuny, Mac, Mary a Lenka.
Východzím miestom bola železničná stanica Trenčín, odkiaľ smerujeme na severovýchod cez Strážovské vrchy. V Trenčianskych Tepliciach nás zastihol lejak. Ako prístrešok poslúži altánok v parku. Brezová kôra pomohla rozložiť oheň a následne aj tábor na lúke za Kamennými vrátami nad obcou Omšenie. Ďalšou výraznou dominantou okolitej krajiny je vrch Vápeč (955 m n. m.) nad Dolnou Porubou, ktorý je vidno už zďaleka. Na sever od osady Kopec začínajú samé komplikácie. Hlavná červená turistická trasa náhle končí pred tabuľou súkromný pozemok. Značky na stromoch sú zamaľované a cesta sa zužuje až náhle mizne v lesnom poraste. Uprostred ničoho GPS hlási, že sme vraj rovno na cestičke, ale to už prcháme pred majiteľom ranču najkratšou cestou na asfaltku do dediny Košecké Rovné. Konečne, aj keď po tme, sme našli kúsok rovného miesta na okraji dediny. Romantický bivak pri potoku pod brezou. Okrem nervózneho psa, čo brechal celú noc. Závan civilizácie pri potravinách v Zliechove: pivo, rohlíky, acidko, nanuk a sójová tyčinka. Po raňajkách sa poberáme na najvyšší vrch Strážovských vrchov – Strážov (1213 m n. m.). Výstup je kľukatý a strmý, ale vrchol ponúka široké výhľady do okolia. Po zelenej značke pokračujeme na sever. Vynárame sa v rázovitej osade Sadočné, kde je ešte každý druhý dom drevený alebo hlinený. Na odporúčanie miestnych sme sa ubytovali u barmanky v Domaniži. Oproti predošlej noci nám to pripadalo ako desaťhviezdičkový hotel. Ráno sa poberáme ďalej. Modrá značka do obce Bodiná je síce dobre značená, ale asi málo navštevovaná. Cestička je miestami zarastená a zapadaná suchým lístím. Náhle sa objavuje prepychové táborisko na okraji lúky. Drevená búda, stôl, kožená pohovka a jazierko sú samozrejmosťou. V obci Vrchteplá míňame pamätník SNP a smerujeme do Súľova. Do súľovského kempu sme dorazili podvečer. Sprchy majú dva kohútiky, z jedného tečie studená a z druhého menej studená. Aby sme ušetrili poplatok za stan dávame si v kempe bivak pod lavičkou. Ráno máme konečne na dosah hlavný cieľ našej výpravy – Súľovské skaly. Náučný chodník vedie cez skalné bralá okolo skalnej Gotickej brány a točí sa cez zaujímavé pseudokrasové útvary. Po čase sa dostávame až k zrúcanine hradu Súľov (652 m n. m.). Je to osamotené vysoko položené miesto, ako stvorené pre panoramatické fotky. Prameň pod hradom je takmer vyschnutý a tá troška vody čo z neho vyteká nevyzerá moc zdravo. Opúšťame Súľovské skaly a pokračujeme na zrúcaninu hradu Hričov (564 m n. m.). V Hričovskom Podhradí hľadáme na odporučenie starenky pohostinstvo. Po dobrej pol hodinke sme ho konečne našli. Je ukryté za tribúnou futbalového štadióna za potokom v kukuričnom poli. Majú tu aj vineu – ale falošnú, čapovanú. Poslednú noc sme strávili v stanoch kúsok nad Žilinou nad dedinou Ovčiarsko. Ráno sme si v Žiline na námestí nechali odmerať základne životné funkcie ako aj množstvo tuku a vody v tele. Výsledky boli optimálne. S dobrým pocitom, že sme znovu urobili niečo dobré pre naše zdravie sme sa pobrali na vlak domov.

Komentár: Mac