Speleologická výprava, Malé Karpaty (Smolenice - Plavecké Podhradie)

22.-25. august 2006

S narastajúcim záujmom o jaskyniarstvo sme sa rozhodli po mojej iniciatíve zorganizovať v Malých Karpatoch speleologickú výpravu. Zúčastnili sa na nej okrem mňa Karol a Tomcat. Uskutočnila sa len týždeň pred oficiálnym vznikom klubu. V tomto roku sme ešte nespolupracovali so Speleoklubom Trnava. Jej jediným cieľom bolo navštíviť jaskyne Smolenického a Plaveckého krasu v Malých Karpatoch zaznačené v turistických mapách. Až neskôr sme pochopili, že niektoré jaskyne sú úmyselne na mape posunuté z dôvodu ochrany. Tak ako všetko okolo nás v našej krajine sa aj také nádherné výtvory prírody, akými sú jaskyne, stávajú terčom vandalov, ktorým nie je nič sväté. Útroby jaskýň sú prekopávané hľadačmi pokladov bažiacich po peniazoch. Výzdoba je ničená i predávaná a steny sú poznačené primitívmi s pudom podpísať sa na všetky miesta, kam vkročí ich noha. Aj kvôli bezpečnosti sú mnohé jaskyne uzavreté mrežou, dverami či poklopom. Väčšina jaskýň v mapách ani nie je zaznačená a po mene ich poznajú len speleológovia. Nemožno vynechať, že všetky osídliteľné jaskyne boli v minulosti osídlené a sú preto zaujímavé aj z archeologického hľadiska.
Výprava začala v Smoleniciach na železničnej stanici. Našimi prvými hľadanými jaskyňami boli jaskyňa pod Zavesenou a jaskyňa pod Orechom nad Smolenicami. Prvú sme našli bez problémov. Išlo o malú jaskyňu s prístreškom, v ktorom sme sa uchýlili pred prvým dažďom. Druhú jaskyňu sme nenašli. Na jej mieste podľa odčítania súradníc GPS z mapy boli len základy nejakého malého zaniknutého objektu, možno chaty. Z tohto miesta sme pokračovali mimo značkovaných trás pod Veterlín k jaskyni Malá skala. Cestou nás zastihol znovu dážď, ktorý sme prečkali pod stromom. Malú skalu napriek tomu, že sme jej hľadaniu venovali pomerne dlhý čas sme nenašli. Podarilo sa nám to až 27. decembra 2007 na turistickej akcii Veterlín pri Smoleniciach. Pri hľadaní vystrašil Tomcata diviak a tak mal o zážitok viac. Od Malej skaly sme sa presunuli po Štefánikovej magistrále k Mon Repos, kde sme prespali prvú noc na terase chaty. V noci sme si pri ohni pochutili na kukurici, ktorú nám zaobstaral Tomcat. Na druhý deň ráno sme vyrazili do Mokrej doliny nad Plaveckým Mikulášom pozrieť ďalšie dve jaskyne na našom zozname. Rozmermi a tvarom Deravej (Dzeravej) skaly sme boli uchvátení, bola to najväčšia jaskyňa do ktorej sme sa počas tejto výpravy dostali. Je pár metrov nad potokom a je tiež významnou archeologickou lokalitou v strednej Európe. Oproti v strmom svahu sme našli jaskyňu Tmavá skala s vymurovaným a uzavretým vstupom. Z Mokrej doliny po napojení na Štefánikovu magistrálu sme sa rozhodli prespať na Mesačnej lúke pod Vápennou, aby sme mali opäť dobrý východiskový bod na ďalší deň. Po príchode na lúku sme sa vybrali hľadať jaskyňu pri Kríži, ktorej vstupný závrt sme našli blízko studničky, pri ktorej sme táborili. Pomocou lana sme sa dostali do vstupnej siene, ďalej sa však vedia dostať len jaskyniari. S Tomcatom sme prespali pod igelitom a Karol v stane. V noci spŕchlo a zo spánku nás rušila zver pohybujúca sa pár metrov od nás. V tretí deň sme v rojnici hľadali dve jaskyne v Suchej doline. Najprv sme našli jaskynku nezaznačenú na mapách. Jaskyňu Kabele sa nám nedarilo nájsť a už keď sme to vzdávali našiel som v skalách jej vchod. Jaskyňa tvarom vyzerá ako banská štôlňa a priestorovo bola našou druhou najväčšou navštívenou. Urobila na nás pekný dojem. Na jednej turistickej mape je jej názov smiešne skomolený na jaskyňu Kobyla. Pri ceste v doline sme našli pravdepodobne ďalšiu hľadanú jaskyňu vertikálneho tvaru, do ktorej sa bez zlanenia nedá dostať a tak sme ostali len pri fotke. Malo by ísť o Medvediu jaskyňu. Zo Suchej doliny sme sa popod Pohanskú dostali na Plavecký hrad kde sme prespali poslednú noc. Najprv všetci na nádvorí a potom ja s Tomcatom v jedinej zachovanej pivnici. V noci začalo totiž silno pršať a keďže by nám nepomohol ani igelit museli sme sa takto uskromniť. Karol prespal ako obvykle v stane. Na štvrtý deň sme na hradnom vrchu hľadali jaskyňu Pec. Boli sme asi neúspešní. Našli sme síce jednu puklinu, ktorá mohla byť touto jaskyňou, ale mohlo ísť aj o jednu z jaskýň, o ktorých som sa neskôr dočítal v odbornej archeologickej literatúre a mali by sa nachádzať na tomto kopci. Plaveckú jaskyňu sme vypustili pre rýchlo ubiehajúci čas zo zoznamu a ponáhľali sme sa na hradisko Pohanská. Tam sme našli rovnomennú uzavretú jaskyňu s vchodom vystuženými skružami. Vegetácia na vrchu do vyše pása po nočnom daždi nám dala zabrať. Z Pohanskej sme to už mali do Plaveckého Podhradia na skok a tak krížom cez horu sme išli do dediny. Cestou sme náhodou naďabili na zaniknutý kláštor. Z obce sme sa presunuli autobusom do Jablonice, potom vlakom do Trnavy a každý svojou cestou domov.
S akciou napriek tomu, že nám ju kazilo počasie sme boli spokojní. Prekvapení sme boli množstvom vysokej zveri a salamandier. Výprava v nás podnietila ešte hlbší záujem o jaskyniarstvo a získali sme nové poznatky.

Komentár: kaNEC