Malé Karpaty

31. október 2008
Aktualizované 5. novembra 2011

Poloha

Malé Karpaty sú geomorfologický celok, ktorým začína vyše 2000 km dlhý Karpatský oblúk a sú jeho najzápadnejším výbežkom na Slovensku. Patria k Alpsko-himalájskej sústave, v ktorej sú súčasťou podsústavy Karpaty a subprovincie Vnútorné Západné Karpaty, kde prislúchajú k fatransko-tatranskej oblasti. K celku patria aj Hainburgské (Hundsheimské) vrchy v Dolnom Rakúsku, i keď sú výrazne oddelené Dunajom. Malé Karpaty obklopené Podunajskou rovinou, Podunajskou pahorkatinou, Borskou nížinou, Myjavskou pahorkatinou a Považským podolím sa nenapájajú na žiadne pohorie. Ako krajinný celok rozdeľujeme slovenskú časť pohoria na niekoľko jednotiek nižšieho rádu: Devínske, Pezinské, Brezovské a Čachtické Karpaty. Os pohoria je pretiahnutá v smere od juhozápadu na severovýchod v dĺžke necelých 100 km od Edelstalu v Rakúsku po Bzince pod Javorinou v okrese Nové Mesto pod Váhom na území medzi 16°58` až 17°50` západnej dĺžky a 48°08` až 48°47` severnej šírky. Najširšie je medzi Lozornom a Svätým Jurom, kde rozpätie dosahuje vyše 15 km. Naproti tomu v oblasti od Prašníka po Čachtice šírka nepresahuje 3 km. Najvyšším vrchom sú Záruby s výškou 768 m n. m.. Pohorie napriek malej nadmorskej výške pôsobilo oddávna ako výrazná horská bariéra. Tento dojem spôsobuje skutočnosť, že okolie je tvorené nížšími geomorfologickými celkami s prevýšením až 500 m.

CHKO Malé Karpaty (Chránená krajinná oblasť) – rozsiahlejšie územie s rozptýlenými ekosystémami, významnými pre zachovanie biologickej rozmanitosti a ekologickej stability, s charakteristickým vzhľadom krajiny

Geológia

Po geologickej stránke sa Malé Karpaty považujú za jadrové pohorie s kryštalickým jadrom, so sedimentárnym obalom a sériou príkrovov. V minulosti sa tu ťažili aj rudy, z ktorých sa získavali rôzne kovy, najmä antimón, mangán, pyrit, striebro a zlato. Na karbonátových horninách sa pomerne hojne nachádzajú krasové javy v podobe jaskýň, priepastí, škrapov, vyvieračiek a závrtov. Tieto javy sa koncetrujú v krasoch, ktorých je v pohorí až osem – kras Devínskych Karpát, Borinský (Pajštúnsky), Cajlanský, Kuchynsko-orešanský, Plavecký, Smolenický, Dobrovodský a Čachtický kras.

3D pohľad na CHKO Malé Karpaty

Z hľadiska nadmorskej výšky Malé Karpaty nepatria medzi vysoké pohoria. Najvyšším bodom je vrch Záruby (767 m n.m.). Pohorie napriek malej nadmorskej výške pôsobilo oddávna ako výrazná horská bariéra. Tento dojem spôsobuje skutočnosť, že okolie je tvorené prevažne nízko položenými rovinatými nížinami, miestami s prevýšením až 500 m.

Malokarpatské vrcholy

Prírodné pomery

Malé Karpaty sú husto zalesnené, z toho 90% listnatými stromami. Nižšie svahy pokrývajú dubiny, vyššie rastie najmä buk. Na južných svahoch les ustúpil vinohradom. Lesy Malých Karpát sú bohaté na lesnú zver. Stretnutia s muflónmi alebo srnami sú pomerne časté. Medvede sa tu nevyskytujú.

Zastúpenie lesného porastu

Vodstvo

Severozápadné úbočia Malých Karpát spadajú do povodia Moravy. Juhovýchodné stráne patria k povodiu Dunaja a iba Čachtické Karpaty odvodňuje Váh (aj v dôsledku umelého zásahu). Okrem Stupavského potoka odvodňujú severozápadnú stranu pohoria nevýznamné potoky končiace v Brezovskom potoku (Brezovej), Myjave, Myjavskej Rudave, Rudave, Maline a Morave. K väčším tokom dunajského povodia patrí Blava, Trnávka, Parná, Gidra, Blatina a Vydrica tečúca severojužným smerom priamo do Dunaja. V najsevernejšej časti pohoria je významnejší potok Jablonka. Zaujímavé je trvalo zamokrené horské rašelinisko Jurské jazero na hrebeni Pezinských Karpát vytvárajúce malú vodnú plochu.

Schéma efektu zrážkového tieňa

Severozápadné vetry so sebou prinášajú aj drobné frakcie ako piesok a prach. Viaty piesok má ostré hrany, na rozdiel od riečneho. Prúdy vzduchu prinášajú frakcie k horám. Tie ťažšie ako piesok sa pomaly ukladajú, preto sú na Záhorskej nížine rozsiahle piesočnaté plochy. Tieto plochy s pokryté borovicovými lesmi, ktoré boli umelo vysadené na podnet Márie Terézie, na stabilizáciu pohyblivých pieskových presypov. Ľahšie frakcie ako jemný prach sa dostanú aj ponad hory a ukladajú sa v podobe hrubej vrstvy spraše na trnavskej doske.

Malé Karpaty sú atraktívne z hľadiska cestovného ruchu. Územie má vhodné podmienky pre turistiku, cykloturistiku, agroturistiku ale aj zimných športov. Z hľadiska reliéfu sú zastúpené nížiny aj vysočiny.

Použité zdroje:
J. Lacika: Okolie Bratislavy. Malé Karpaty. Bratislava 2001.
J. Szomolányi (a kol.): Malé Karpaty. Turistický sprievodca ČSSR.
Bratislava 1981. Malé Karpaty - Podrobný turistický atlas 1 : 25 000. Harmanec 2004.

Mac & kaNEC