Makro fotografia

3. október 2008

Pri fotení sa často stretnete zo zaujímavými vecami a štruktúrami, ktoré sú však veľmi malé na to, aby sa dali poriadne nasnímať. Riešením sú špeciálne makropredsádky, makroobjektívy a makroblesky. Takéto hračky sú však drahá záležitosť. Celá výbava môže vyjsť aj niekoľko desiatok tisíc, nehovoriac o objemnosti a hmotnosti.

Témou dnešného článku je ukázať si, ako s obyčajným kompaktným fotoaparátom nafotiť efektné makro, a to najmä čo najjednoduchšie a najlacnejšie. Pojem makro znamená, že snímaný objekt je na fotografii niekoľkokrát väčší než je jeho skutočná veľkosť. Tak môže vzniknúť napríklad záber muchy spôsobom z očí do očí, pričom jej oči budú vypĺňať väčšinu plochy fotografie.

Hlavným kritériom je minimálna ostriaca vzdialenosť. Teda minimálna vzdialenosť od objektívu, na ktorú dokáže automatika zaostriť. U väčšiny fotoaparátov to býva približne 1 m. Pri prepnutí do makro režimu je minimálna ostriaca vzdialenosť okolo 10 cm. To je vhodné na fotenie relatívne veľkých - malých vecí, ako napríklad kvety alebo ovocie. Problémom však je nasnímanie oveľa menších vecí, teda ako sa k nim priblížiť ešte bližšie, ale tak, aby bol obraz zaostrený. Napríklad spomínaná mucha.

Ako na to?
Jednoduchým spôsobom, ako ešte viac zmenšiť ostriacu vzdialenosť na niekoľko centimetrov, je priložiť pred objektív obyčajnú lupu. Lepšia je sklenná ako plastová. Najmenšie skreslenie má šošovka tvaru D , kde rovná plocha je natočená smerom objektívu. Šošovku je výhodné nejakým spôsobom prichytiť.

Moje riešenie
Väčšina fotografií na našich stránkach bola zhotovená fotoaparátom SONY P73, alebo iným podobným kompaktom. Tu je konkrétny návod ako si zhotoviť príslušenstvo na makrofotografovanie. Šošovku som použil zo starého ruského ďalekohľadu. Po miernom opracovaní pilníkom som dostal objímku so šošovkou a zostal mi krúžok zo závitom.

Na uchytenie šošovky k telu fotoaparátu som použil originál predsádkový krúžok od SONY preto, že sa jednoducho namontuje a demontuje z tela fotoaparátu. Dá sa použiť aj upravená PVC trubka. Šošovku som pripevnil na predsádkový krúžok a ten sa už ľahko pripevní k telu fotoaparátu.

S takto upraveným kompaktom sa môžete pustiť do makro fotenia. Ostriaca vzdialenosť zmenší len na niekoľko málo centimetrov. S predradenou šošovkou, ak to uchytenie dovoľuje, je možné aj zoomovať, čím sa snímaný objekt ešte viac zväčší. Pre porovnanie modrý kvietok na fotke má šírku niekoľkých stebiel trávy.

Svetlo a makro
Použitím šošovky sa znižuje nielen hĺbka ostrosti ale aj svetelnosť. Tá vedie k dlhším expozičným časom a nebezpečiu možného rozmazania. Ak obyčajné svetlo nestačí, je dobré pomôcť si nejakým umelým sveteľným zdrojom. Výborným riešením je použitie krúžku, ktorý má po obvode osadené vysokosvietivé diôdy, alebo optické vlákna, ktoré privedú svetlo z blesku až k objektívu. Toto riešenie je však finančne a technicky náročné.

V mojom prípade som použil rúrku s vnútorným lesklým povrchom, ktorá privedie svetlo z interného blesku k objektívu.

Ako reflexný materiál som použil zrkadlovú tapetu (dá sa použiť aj alobal). Svetlo z blesku sa odráža od vnútorných stien trubice obdĺžnikového tvaru (na obrázku zelená časť) až príde ku kruhovému difuzéru. Difuzér je zvnútra okrem prednej časti tiež vystlatý reflexnou tapetou. Predná časť je priesvitný plast, zdrsnený brúsnym papierom, aby sa svetlo viac rozptýlilo.

Príklady použitia makroblesku za zhoršených sveteľných podmienok:

Záver
Stručne som sa snažil zhrnúť dosiahnuté poznatky z oblasti makrofotografie a poukázať na to, že aj s obyčajným fotoaparátom sa dajú urobiť skvelé zábery. Tieto praktiky sa nemôžu rovnať profesionálnemu vybaveniu, ale myslím, že za pokus to stojí. A hlavne keď nás to veľa nestojí.

 

Mac