Hradisko Praha - Vinoř

14. marec 2017

Kúzlo raného stredoveku na okraji Prahy

Tento článok nebude ani tak o turistike, ako o zaujímavom mieste, ktoré sa oplatí navštíviť, ak ste v Prahe a máte dosť hradu, Vyšehradu, Staromáku, Václaváku či iných pamiatok a ste priaznivcom raného stredoveku. Kam sa vyberieme? Odpoveďou je hradisko Vinoř na severovýchodnom okraji Prahy. Bonusom je, že tu stále platí tarifné pásmo Prahy (P,0) a dá sa sem pohodlne dostať MHDčkou.
Cestu začneme metrom, stačí zísť na linku B, teda žltú a vystúpiť na Rajskej Zahrade. Tu prestupujeme na autobusový spoj do Satalic, žiaden strach autobusová zastávka je priamo pred vstupom do metra a autobus chodí každých 15-20 minút. Autobusom pokračujeme smer Satalice do zastávky Satalice Obora, tu stačí vystúpiť a vydať sa k obore a ďalej nás vedie žltá značka. Kto má rád prírodu, v obore si príde na svoje vďaka informačným tabuliam, ktoré sú tu rozmiestnené. Žltá značka nás vedie alejou gaštanových stromov vysadenou pri poli až k prvej križovatke, kde odbočíme zo žltej doprava a k hradisku nám ostáva necelých 5 minút chôdze.
Ako prvé uvidíme mohutné múry predhradia a neskôr sa pred nami ukáže areál opevneného hradiska v celej svojej kráse.

Teraz pár slov k samotnému hradisku. Plocha hradiska Vinoř bola osídlená už v praveku, v staršej dobe železnej, nevieme ale, či bola už v tomto období plocha opevnená. Najviac viditeľné stopy zanechal na Vinoři raný stredovek od polovice 10. storočia do prelomu 12. a 13. storočia. Datovanie potvrdzuje aj keramika nájdená na ploche hradiska. Včasnostredoveké hradisko bolo vybudované na trojuholníkovom ostrohu, ktorý je z viacerých strán chránený strmými svahmi a bažinatým terénom a z východnej strany aj potokom. Celý areál je najprístupnejší z juhu. Hradisko je členené na dve časti, hlavný areál a predhradie, pričom celková rozloha je približne 4,6 ha. Hradisko vo Vinoři bolo v 10. storočí dôležitým bodom, navyše ležiacim približne v polovici cesty medzi Prahou a Starou Boleslavou. Len pre pripomenutie v Prahe sídlil Václav a Stará Boleslav bola sídlom Boleslava. Musíme počítať s tým, že už v tomto čase vzniklo mohutné opevnenie obopínajúce celý areál hradiska a dosahujúce dĺžku 940 m. I keď opevnenie dodnes nebolo archeologicky skúmané, obraz o tom ako mohlo vyzerať nám môžu poskytnúť výskumy z iných hradísk, ktoré chránili přemyslovskú doménu, napr. Praha - Královice. Navyše tieto přemyslovské “hrady“ boli budované približne v rovnakom časovom úseku. Môžeme predpokladať, že hradba mala v čele nasucho kladenú kamennú plentu. Hradisko pravdepodobne disponovalo aj sakrálnou stavbou, kostolom, čomu nasvedčujú archeologické nálezy v podobe reliéfne zdobenej románskej dlaždice z vypálenej hliny a opukové kvádriky. Opuka nepochádza z Vinoře, bola transportovaná pravdepodobne z neďalekého Proseka. V priestore hradiska sa nachádzajú aj ľudské kosti, ktoré svedčia o pochovávaní.
V období vrcholného stredoveku bol na hradisku vybudovaný hrádok s hospodárskym dvorom. Neskôr bola plocha hradiska využívaná ako bažantnica.
Plocha hradiska je dodnes archeologicky skúmaná a monitorovaná. Prebiehajú tu klasické archeologické výskumy ale aj nedeštruktívne formy výskumu, napr. povrchové zbery a geofyzikálne prieskumy.
Hradisko Vinoř rozhodne stojí za návštevu. Zaujme predovšetkým mohutnými valmi a príjemným bonusom je, že leží v priam idylickej poľnohospodárskej krajine a cesta k nemu je zážitkom aj vďaka gaštanovej aleji, ktorú odporúčam najmä na jar a na jeseň.

Použitá literatúra:
Daněček, V.: Indicie podoby vnitřní plochy ranne středověkého hradište v Praze-Vinoři. In: Archeologie ve sředních Čechách 9. Praha 2005, s. 561-567.
Hasil, J.: Praha – Vinoř. Ranně středověké hradište. In: Archeologický atlas Čech. Praha 2015, s. 305-308.
Richterová, J.: Povrchový pruzkum ranně středověkých hradišť v Praze-Vinoři a Královicích. In: Život ve středověku. Praha 1997, s. 525-534.

Dušan Kováč