Festung Dressden

6. november 2016

Drážďany sú v súčasnosti veľmi navštevovaným mestom a v poslednom čase za to môžu aj dve veci - výhodná cena za lístok od Českých dráh a obchod Primark v obchodnom centre v blízkosti drážďanskej železničnej stanice.

Keď človek príde do Drážďan po vystúpení z vlaku zistí, že do mesta prúdia zástupy návštevníkov hlavne z Čiech a Poľska. Davy nás ale nezastavia a vydávame sa smerom do centra. Behom desiatich minút prídeme k obchodnému centru, ktoré obchádzame a za ním už stretáme len menšie skupiny turistov. Vtedy si človek uvedomí, že toto obchodné centrum je určitou hranicou, ktorá delí väčšinu návštevníkov na skupinu, ktorá prišla do Drážďan za nákupmi a druhú, ktorá prišla kvôli Drážďanom samotným.

I napriek tomu, že Drážďany boli počas druhej svetovej vojny takmer zrovnané zo zemou, majú pre tých, ktorí sú ochotní dôjsť ďalej než do Primarku, čo ponúknuť. Spomeniem len Zwinger a jeho galériu, kde i ja som obrazne povedané chrochtal blahom, a to sa za precíteného znalca umenia nepokladám, ale Cranach, Dürer, Tizian hovoria snáď za všetko. Ja by som sa chcel ale podeliť o dojmy z návštevy menej navštevovanej pamiatky, opevnenia mesta Drážďany – Festung Dressden.

Nenápadný vchod do zaujímavej výstavy venujúcej sa opevneniu Drážďan a jeho premenám v čase je umiestnený pod schodiskom, ktoré vedie z JZ strany do parku Brühlscher Garten. Vstupné je za rozumnú cenu a študentov poteší, že akceptujú kartu ISIC. K dispozícii je tu i audioguide v češtine s pútavo načítaným komentárom k jednotlivým zastávkam a so zaujímavým sluchovým podmazom (zvuky boja, hudba, kroky atď.).

A čo expozícia ponúka? V prvom rade, i keď sa to pri vstupe nezdá, silný zážitok a osvieženie po návšteve preplnenej galérie alebo múzea a v lete i príjemné miesto na schovanie sa pred horúčavou.

Z priestorov pokladne sa návštevník presúva na miesto bývalej brány, pričom padacia mreža je naznačená textíliou. Tu sme sa dozvedeli o celkových dejinách vývoja drážďanského opevnenia. Zaujmú tu predovšetkým dobové obrazy žoldnierov z obdobia neskorej renesancie, ktoré dominujúi priestoru a zároveň ukazujú, čo vtedajší vojaci nosili a ako boli vyzbrojení a vystrojení.

Ďalšie časti sú venované priestorom v blízkosti padacej mreže, kde sa zdržovali stráže. Čo v týchto priestoroch robili nám môžu naznačiť slová gavaliera a dobrodruha Jana Hýzrla z Chodů: „Tu juž jest v měste varta tu vždycky nočne od desíti soldátů souce, každého příjmou a na jeho způsob, cobyl, odkud je a kde jíti chce, septají a potom ho až v to místo doprovodí.“ Skrátka kontrolovali, kto prichádza do mesta a z mesta. Musíme si uvedomiť, že brána do mesta bola jedinou spojnicou sveta pred a za hradbami, pričom úlohou hradieb nebolo len chrániť fyzický majetok, ale i práva obyvateľov mesta. Záujme tu fakt, že stavitelia počítali s tým, že aj stráže u brán sú len ľudia, a tak sa tu stretneme s renesančným záchodom a to s originálnou doskou umiestnenou pod sklom. Tunelom sa presúvame ďalej a kazematy nám ponúkajú priestory, kde sa odlievali delá i s archeologickými nálezmi a videoprojekciou. Cesta ďalej pokračuje strieľňami bastiónu k pozostatkom kamenného mostu, ktorý viedol k bráne mesta a ocitáme sa znova na začiatku. Prístupné by mali byť i rôzne projekcie, žiaľ my sme opevnenie Drážďan zastihli po útoku spodnej vody, a tak sme ich nemali možnosť vidieť. Celkovo zaberie návšteva opevnenia približne 45 minút a nedá sa než vrelo ho odporučiť. Je zaujímavým spestrením pobytu v Drážďanoch a uprostred leta je i osviežujúca, a popravde pre milovníkov opevnení, zrúcanín a vojenskej histórie je to povinnosť.

Dušan Kováč

brána
Obr.1 Brána.